Ako byť lepšou verziou seba? Je to náročné? Aj áno, aj nie. Ak nás naše prostredie a výchova formovali k vyznávaniu hodnôt, empatii, láske, porozumeniu, potom byť najlepšou verziou seba je životný štýl. Ak sme ale boli vedení chaoticky, vyrastali sme v neistote, nedostatku, nebodaj s prítomnosťou fyzických trestov, potom sa naše dospelé JA má čo učiť.
To, čo platilo včera, prestáva platiť dnes. Už nie sme malé deti, aby sme snívali o rozprávkových hrdinoch, ktorí nás vyslobodia. Sme dospelí, máme svoje rodiny, deti, máme zodpovednosť… Zodpovednosť voči sebe, voči našim deťom, rodinám, blízkym. Ale nie takú zodpovednosť, ktorá nám káže robiť pre druhých maximum a pritom zabúdať na seba. Ani prehnaný egoizmus nikam nevedie. Ako sa zvykne hovoriť, zlatá stredná cesta…
Máme zodpovednosť morálnu, etickú. Obzvlášť, ak som si obul topánky, ktoré ma vedú byť príkladom pre iných. Pre ľudí, spoločnosť, pre tých, ktorí ku mne vzhliadajú a mojou úlohou je robiť pre nich a pre seba najlepšie ako viem. Nie však cez optiku osobného blaha. Kráčam v topánkach, ktoré dláždia cestu pre spoločnosť. Preto je mojím poslaním ísť príkladom, byť rovný pred sebou, pred vami, spoločnosťou.
Ak ja nevyznávam žiadne hodnoty, milujem osobný prospech, svetlá reflektorov a šušťanie bankoviek, potom nie som mravným príkladom pre spoločnosť, pre svoje deti, rodinu, ani pre seba. Kde nie je dávam, tam je len beriem. Neexistuje rovnováha medzi dávaním a braním. Je to jednostranný a veľmi nebezpečný kšeft, v ktorom nežijem hodnoty. Som prázdna schránka, ktorá žije pre vlastné ciele bez empatie, emócií, bez skutočného naplnenia. Žijem s nenávisťou, bolesťou, túžbou mať stále viac a za akúkoľvek cenu, aj za cenu, že som stratil seba, svoje morálne i etické hodnoty, svoje skutočné túžby.
Jeden veľký Nešťastník. Zapredal som svoju dušu, svoje JA za spleť lží, úskokov, hier a teraz za to budem niesť osobnú zodpovednosť. Sám voči sebe. Možno si teraz žijem na vysokej nohe a požívam výhody svojho konania, ale nič netrvá večne. Po vzostupoch príde pád a ak som sa nepoučil aj z toho posledného, ten ďalší bude oveľa tvrdší. Moje svedomie si pamätá, moje svedomie je to, ktoré neodpúšťa.
Stále je tu nádej. Ešte sa dajú zmeniť pravidlá hry a karty rozdať nanovo. To by som ale musel prijať seba a dôsledky môjho konania. Tak, ako to robíme my, dospelí? My prijímanie zodpovednosti za vlastné činy považujeme za správne, inak ani konať nevieme a sme si vedomí toho, ako spleť lží, úskokov a hier ubližuje celej spoločnosti.
Stále máš možnosť vyzuť si tie topánky, ktoré nosíš neprávom a prísť na to, kto vlastne si a ktoré miesto v spoločnosti Ti vlastne patrí.
Ak máte pocit, že by vám rozhovor s odborníkom pomohol, pozrite si naše služby alebo nás kontaktujte.
Mentoring, koučing a zážitkové eventy pre jednotlivcov, tímy a firmy.
© 2025 Mentevent. Všetky práva vyhradené. | Zásady ochrany osobných údajov | Súbory cookie |Webdesign by GOLDFIRE
Všeobecné obchodné podmienky