Terapia nie je o krátkodobom riešení

Terapia je maratón, nie šprint

Terapia nie je stometrový beh. Je to maratón. Nie je o tom, že terapeut mávne čarovným prútikom a vaše problémy zmiznú.

Počas terapie prechádzame rôznymi procesmi, ktoré sa dejú vo vnútri nás. Sebauvedomovanie alebo sebaobjavovanie nastáva vtedy, keď nám prestanú slúžiť staré vzorce nášho správania, nášho života.

Nespokojnosť s tým, ako žijem, nie je o našich rozmaroch. Je to o tom, že nastal čas prísť na to, kto v skutočnosti som. Môj doterajší život mi prestáva slúžiť, a tak je nevyhnutné spustiť sebaobjavovanie.

Nedá sa vymazať celý život

Nedá sa vymazať to, čo do nás bolo vkladané pracne niekoľko desaťročí. Ani by to nebolo správne. Je dôležité UVIDIEŤ to, čo sa nám zarezávalo pod kožu, PRIJAŤ to a naučiť sa s tým ŽIŤ tak, aby nás to nebolelo. Všetko, čo s nami súvisí od narodenia, je našou súčasťou. Dobré, aj to menej pekné, čoho by sme sa najradšej zbavili, čo by sme najradšej nevideli a dali to preč. Všetko je mojou súčasťou, aj toto som JA.

Prečo krátkodobé riešenia nestačia 

Krátkodobé riešenia sú záplaty na určitý čas. Na chvíľu nám uľavia, ale ak neprebehne proces prijatia, intenzita chaosu a bolesti zosilnie. Často sa snažíme nepríjemné spomienky a životné situácie, na ktoré nie sme práve hrdí, zatlačiť do minulosti, utíšiť ich. To nám v živote spôsobuje ešte väčšiu bolesť. Ono to tam je, ono to nikam nezmizne, môžeme proti tomu akokoľvek bojovať, neprijímať realitu, časti nás, ony tu sú a zostávajú s nami, až pokým sa na ne nepozrieme, pokým ich neuvidíme. Nikam nezmiznú.

Človek sa ešte viac cíti ako cudzinec vo svojom živote, v tele, vo svojej mysli… Ak potláčame emócie, neučíme sa s nimi pracovať, neprijímame samých seba so všetkým, čo k nám patrí, naše neoddeliteľné súčasti, otvárame dvere úzkosti a v horšom prípade aj ťažkým depresiám.

Telo a psychika idú ruka v ruke

Keď ochorieme, ideme k lekárovi. Je to tak od nepamäti, že ak sa necítime dobre, lezie na nás chrípka alebo si zlomíme nohu, lekár nám to opraví. Ale čo ak nás bolí srdce, duša? Čo sa deje vtedy? Žiaľ, stále platí, že o fyzické zdravie sa staráme pravidelne, ale o to duševné, emočné, nejavíme taký záujem, ako by sme mali. Je pritom vedecky dokázané, že naše fyzické zdravie a emočné prežívanie idú ruka v ruke.

Často nám naše telo signalizuje cez rôzne symptomatické prejavy, že s nami nie je niečo v poriadku. My tieto signály nášho tela ale vedome prehliadame. Robíme tak dovtedy, kým nie je neskoro. Prečo si takto vedome ubližujeme?

Má zmysel začať

Terapia nie je rýchla oprava, ale postupný proces, kde sa učíme rozumieť sebe, tomu, kto sme a svojmu prežívaniu. Cestou nás postretnú mnohé zistenia, zážitky z detstva, ktoré majú súvis aj s našim súčasným, dospelým životom, a postupne si prechádzame dôležitým sebaobjavovaním, ktoré nás privedie k sebe. Oplatí sa vidieť sa a netreba sa toho báť. Čím máme viac odvahy vidieť seba v plnej kráse a prijímať časti svojho JA, tým viac posilňujeme svoju sebahodnotu a znižujeme emočnú bolesť. Život je krátky, ale môže byť krásny, ak ho žijeme vedome vo svojej sile.