Táto doba praje vyhoreniu

Nielen v práci existuje pojem vyhorenie. Dôverne ho poznáme a zažívame aj doma, vo vzťahoch – partnerských, rodinných všeobecne. Čoraz viac sme preťažení, unavení, nevládzeme vnímať partnera, partnerku, deti…  Potrebujeme si od seba oddýchnuť, dať si pauzu alebo s tým seknúť úplne. Dôvody? Nedostatok času na rozhovor, krízu, jej riešenie, vypočutie, pochopenie, stmelenie toho, čo sa začína lámať na milión kúskov, ktoré nechceme a ani nevieme zlepiť dokopy. Aj tu hrá čas svoju časť a ako sa hovorí, hrá proti nám. A čo my? Sme unavení, ubehaní a vyhorení.

Všetko sa zrýchlilo

Kvôli množstvu stimulov a povinnostiam máme pocit, že náš deň už nemá ani 24 hodín, ale len polovicu. Nemáme čas byť prítomní v danom okamihu. Všade dobiehame na poslednú chvíľu. Stáť v dopravnej zápche je koniec sveta a nervozita stúpa. Všade len stres. Spomaliť rovná sa ohroziť svoju existenciu v tomto konzumnom, na výkon zameranom, svete. Svet sa bude točiť aj bez nás a my to veľmi dobre vieme, preto nechceme zmeškať ani minútu z tohto veľkolepého predstavenia, zvaného život.

Nemám čas zaoberať sa sebou

Často počúvam túto naozaj smutnú vetu. Nemám čas zaoberať sa sebou. Povedzte si ju nahlas. A ešte raz a pomaly (ak to dokážete). O naše telo sa ako-tak stíhame starať aspoň sčasti, ako by si človek prial. Ale čo naša mentálna alebo psychická stránka? Zamýšľate sa nad vlastným prežívaním? Aké je, čo ho podnecuje, ako na nás vplýva vnútorne a čo nám signalizuje? Pokiaľ odpovedáte áno, gratulujem. Stále sme v menšine, ale je fajn vedieť, že k nám pribúda čoraz viac ľudí. Pritom starostlivosť o telo a dušu sú rovnako dôležité.

Fungujeme v režime automat

Každá situácia, v ktorej sa nachádzame si vyžaduje časť z nás. Našu pozornosť, energiu, čas, ktorého je málo a podľa ktorého určujeme veciam v našich životoch prioritu. Čím viac sa ponáhľame, tým menej sme prítomní v danej chvíli. Stáva sa, že ani nevieme, ako sme prešli cez križovatku, zamyslení nad posledným alebo ďalším stretnutím. Deti zo školy vyberáme bezducho, len nasadnú do auta, občas ich vyzdvihnúť zabudneme. Domáce práce vykonávame cez režim automat a večer padáme do postele zbití ako psy a pritom držíme v ruke mobil, aby sme si aspoň na chvíľu oddýchli. Stimul za stimulom.

Prečo je dobré dopriať si čas

Aj keď je času málo, je len na nás, ako s ním budeme handlovať. Koľko času  doprajeme našim aktivitám, rodine, SEBE. Prečo je dobré spomaliť a dopriať si čas? Preto, aby sme naďalej neohrozovali naše zdravie práve z toho šialeného tempa, tlaku, v ktorom žijeme. Tiež by bolo fajn zistiť, ako sa v tomto režime cítim. Ako som na tom so svojím emočným prežívaním. Ako sa mám, prečo robím, čo robím a či som v tom spokojný a šťastný. Som? Ste? Odpovede na tieto otázky sú kľúčové, pokiaľ cítime, že to, čo žijeme, nie je v súlade s našim bežným životom. Vôbec nie je na škodu robiť si pravidelný check svojho prežívania a pocitov, aj keď som relatívne v pohode. Prevencia dokáže zachrániť život a zároveň v globále šetrí čas. Poďme to skúsiť spolu – ako sa cítim? Ako sa vlastne mám TU a TERAZ.