Rodič verzus dieťa

Mávam klientov, ktorí ku mne prídu v zúfalom psychickom stave, because of their kids. Teda, nie tak celkom. Chodia ku mne kvôli ich dlhodobo narušeným vzťahom s ich bývalými partnermi, manželkami, manželmi, s ktorými majú spoločné deti. Je to náročná situácia a sama som si ňou prešla, čiže viem, v akom psychickom zúfalstve sa v tom čase nachádzajú. Je to pre nich koniec sveta. Nevidia veľa priestoru riešiť problémy s chladnou hlavou, často prežívajú rozvody, rozchody a delenie sa o deti akoby im niekto urval srdce, pošliapal ich sebaúctu a sebahodnotu vyhodil do odpadkov. Pri tomto všetkom vlastnom prežívaní ale zabúdame na to, čo je naozaj podstatné. Zabúdame na dobro dieťaťa.

A pritom dieťa je to najdôležitejšie

Súdne spory o dieťa, ktoré vedieme počas pojednávaní v rámci rozvodov sú boj na život a na smrť. Ak ste niekedy mali tú smolu a takýto boj viedli, okrem toho, že vás to vyšťavilo do špiku kosti, trpela tým komplet celá rodina a aj vaši najbližší, ktorí boli poprepájaní cez oboch rodičov dieťaťa. Nie je pritom absolútne podstatné, kto iný okrem vás troch/štyroch/piatich v rodine trpí. Je to o vás. O vás dvoch, partneroch, o vašich deťoch. Je jedno, v akom veku dieťaťa sa rodičia rozvádzajú, vždy je to prehra hlavne pre deti, obzvlášť, ak sú rodičia citovo nevyzretí a ťahajú celý cirkus práve cez životy detí. Je nevyhnutné sa v prvom rade postarať o to, aby sa deti i napriek tejto ťažkej situácii cítili ohrozené čo najmenej (ak je to vôbec možné). Naše záujmy majú byť na poslednom mieste. Je však málopravdepodobné, že rodičia budú dbať v prvom rade na dobro detí, keď stoja pred súdom kvôli ich rozvodu. Keby vedeli spolu komunikovať, nemajú dôvod sa rozchádzať (platí pri väčšine týchto prípadov, samozrejme, existujú výnimky, ale je ich málo).

Keď je dieťa rukojemníkom rodičov

Aj táto téma je veľmi obsiahla a nedokážem sa na ňu pozrieť zo široka, nakoľko obsah môjho článku v blogu je obmedzený, avšak dôverne poznám prípady, kedy sa cez svoje zranenia rodičia nedokážu pozerať na to, čo je najlepšie pre dieťa, ale sú vedené sparťanské boje. Je mi to ľúto. Bolo mi ľúto mojej dcéry, ktorej sme našimi spormi pokazili detstvo a viem, že o to viac je potrebné, aby som tu pre ňu bola teraz. Je mi ľúto všetkých detí, ktoré si prechádzajú rozvodmi svojich rodičov a nikto sa ich nespýta na názor – ako sa v tom celom cítia. Musia byť toho súčasťou, musia byť rukojemníkom svojich zranených rodičov. Následky sú na celý život, a toto si, žiaľ, počas našich súbojov, neuvedomujeme.

Koho vlastne trestáme

Mnohí rodičia trestajú druhého rodiča práve cez dieťa. Vyhrážajú sa mu odobraním dieťaťa, zaznievajú vety ako ja ťa zničím! Veď ty ešte uvidíš! Zabudni na syna, dcéru, deti! Odišla/odišiel si ty, nemáš právo na naše deti ani spoločný majetok. Otrasné vety hodné pubertiakov, ktorí zaiste majú viac rozumu, ako rodič, ktorý sa práve rozvádza. Ak si myslíte, že preháňam, tak vás uisťujem, že tieto vety a niekedy oveľa horšie zaznievajú na našich sedeniach. Sú však aj jemnejšie rozchody, tých je ale oveľa menej. Pritom v prvom rade má ísť dieťa a jeho dobro, jeho krehkú dušu a emočné prežívanie.

Ako z toho von?

Je skvelé, keď si rodičia čo najskôr spoločne sadnú a vypovedia všetky krivdy, ktoré voči sebe cítia a majú záujem o zmier. Je úžasné, keď do rozhovoru zapoja aj deti a vysvetľujú im spoločne situáciu, uisťujú ich, že sú pre rodičov najdôležitejšie bytosti na tomto svete a urobia maximum preto, aby ich rozchod bol práve pre deti čo najmenej bolestivý (i keď zaiste taký bude). Nie je priestor bojovať. Nie je priestor ubližovať najzraniteľnejším ľuďom v našom živote. Deti za náš rozvod predsa nemôžu a je našou úlohou byť v tejto náročnej životnej situácii dospelý, a tak aj konať – z pozície dospelej osoby, z pozície rodičia, ktorý nehľadí len na svoje vlastné záujmy. Vždy v konečnom dôsledku prehráva dieťa. Zároveň pokiaľ sa nejedná o fyzické či psychické týranie, je pravda, že za rozchod môžu dvaja, len sa na túto realitu treba vedieť pozrieť triezvo a bez zbytočných emócií.